reklama

A na Vianoce chceme psíka...

Blížia sa sviatky, ktoré majú zvláštnu moc. Nútime deti, aby písali list Ježiškovi, aby sme vedeli čo ich poteší. Až raz prídu TIE Vianoce a na zozname bude PES.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Blížia sa sviatky, ktoré majú zvláštnu moc. Sme citlivejší, túžime po pokoji, no zároveň sa pachtíme za darčekmi a stresujeme jedna radosť. Prajeme si, a som si istá, že väčšina to myslí úprimne, aby sa naši blízky radovali. Chceme, aby boli šťastní, chceme im splniť sen. Veď preto predsa nútime deti, aby písali list Ježiškovi. Aby sme vedeli, čo ich poteší.

Deti sú vlastne hlavnými hrdinami v celej tejto sentimentálnej dráme. Preto bezhlavo kupujeme tri autíčka na diaľkové ovládanie, žeriav na diaľkové ovládanie a ešte aj všetky postavičky Paw Patrol. Kvôli ich rozžiareným očkám kupujeme dráčika, ktorého treba prebaľovať lebo ciká ako živý, kvôli kuchynke z Ikea precestujeme aj 100 kilometrov a hlavne nech je tá trinásta Elza, ktorú dcérka chce, zberateľským vydaním.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Chceme, aby bolo to naše potomstvo šťastné. Veď predsa oni sú naše „všetko“.

 A raz prídu TIE VIANOCE a na zozname prianí sa objaví...pes. „Mamí, ja chcem psíka. Donesie mi ho Ježiško? Budem poslúchať.“, pokňučkávajú skôr dievčatá, ale v škôlke, či škole, to spoľahlivo prenesú aj na chlapcov. A vy uznáte, že síce ten kôň, ktorý je na zozname pre Ježiška na prvom mieste, nie je celkom reálny...najmä preto, že kone nevedia ísť dole po schodoch, do výťahu sa nezmestia, a vy bývate na deviatom...ten pes by aj mohol byť.

Chcem sa s vami podeliť o moju skúsenosť. Možno vám pomôže v rozhodovaní. Lebo ono to nie je „len tak“. Aj keď je v našej krajine pes stále len „vec“, neodložíte ho do krabice, keď sa dohráte. Teda, pokiaľ máte rozum. Ale aj o tom si povieme.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Za predpokladu, že nemáte dvor, na ktorom vám je jedno čo sa deje, lebo tam vždy psy pobehovali a nad vypálenou trávou si už hlavu nelámete, lebo viete, že to za to nestojí a pes je viac ako tráva a tiež nemáte psy len tak, bez očkovania a spol, možno sa v blogu nájdete.

Takže.

Máme psa. Neprišiel k nám na Vianoce, ale rátame ho ako Vianočný dar. Toto je náš príbeh:

1. Majiteľom sa stáva dospelá osoba, ktorá za psa preberá zodpovednosť...veľa zodpovednosti

Psa si želal môj syn. Má štyri roky. ALE- psa som si želala najmä ja. A to je pre budúceho majiteľa veľmi dôležité. Lebo viete, majiteľom nebude dieťa, ale rodič. A to nie len na papieri a v registri. Majiteľ bude chodiť so psom von. Ráno o piatej, alebo siedmej, po práci znova, odprace „neplechu“, čo sa stala doma. Pokiaľ túžite po šteniatku, bude tých „neplech“ asi 23 denne, plus dve tri hovienka. Ak máte okrem dieľaľa, čo si psa želalo ešte jedno menšie, spoľahlivo sa aspoň jedného hovienka dotkne...alebo ho rovno ochutná. K tomu hryzenie do všetkého, napríklad do papúč, keď ich máte na nohe. Teda aj do nohy. Hryzenie do topánok. Ja som sa raz ráno zobudila a všetky naše topánky boli na koberci v obývačke. Aj manželove štyridsaťsedmičky. Pes má 15 cm. A to ešte nemení zuby. Potom padne za obeť gauč, stôl...kto vie čo ešte.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

My máme našťastie terasu, kam chodí pes cikať. Ak by sme ju nemali, nebolo by reálne, aby sme ho mali, lebo brávať ho von by znamenalo brávať aj 10 mesačné a 4 ročné dieťa.

Takže- mať čas na venčenie, mať chuť na venčenie (lebo ono zvykne v našich zemepisných šírkach aj pršať a fučať), mať chuť naučiť psa na venčenie Aa to trvá dlho- veď sa zamyslime, ak máte dieťa, pôjde vám to zamýšľanie ľahšie- ako dlho nosilo vaše bábo plienky? Ako dlho ste ho odúčali? Koľko nervov vás to stálo? Také isté to bude aj so psíkom. Len tie plienky nebude mať vôbec. Ale potrebu bude robiť rovnako často. A tiež nebude spočiatku chápať, čo od neho chcete.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

2. Pes stojí peniaze.

Dosť peňazí. Možno ste ten typ, ktorí chce len čistokrvného. Ok. Nemusíte sa za to hanbiť, ale ani sa tým vystatovať. Pre toho psa je to jedno. Zistite si, koľko taký pes stojí, z akých podmienok pochádza. Uistite sa, že ho kupujete od chovateľa a nie množiteľa. Rozdiel je evidentný- chovateľ má svoje psy rád, pozná ich cenu a nového majiteľa si „preklepne“. Množiteľovi je to jedno, ide mu o peniaze. Pre bližšie info si to prosím vygúglite, alebo kontaktujte niektoré OZ zaoberajúce sa zvieratami. Množiarne sú hrozné. Ak kupujete od množiteľa, lebo je to lacnejšie, tak ho vlastne podporujete. Ak je vám to jedno, prosím nečítajte ďalej a vôbec...nekupujte psa a už neotvárajte môj blog, lebo je časťou môjho života a ja v mojom živote takých ťuťmákov, čo im to je jedno, fakt nemusím mať.

Pre vás ostatných, čo čítate ďalej- náš psík je z útulku. Ani tu si však nemyslite, že to bude zadarmo a že vám budú ruky bozkávať, že ich zbavujete psa. Tí ľudia obetujú každú voľnú chvíľu, aby ju venovali starostlivosti o nechcených. Aj oni si vás preklepnú, pretože ak ste len naivní trtko, čo chce vidieť žiaru v detských očkách (tých tri a pol sekundy, kým nezačne hľadať ďalší dar), budú to znova oni, čo budú musieť psíka ratovať, ak skončí znova na ulici. Nehovoriac o tom, ako strašne pri tom ublížite samotnému psíkovi. Adopčné poplatky sa pohybujú niekde okolo sumy 50 eur. Ak by bol ten psík váš od začiatku, zaplatili by ste viac. Útulok totiž hradí očkovanie, sterilizáciu, odčervenie. Či už z útulku alebo nie, rátajte s tým, že tablety alebo pasta na odčervenie sú síce eurové záležitosti, ale očkovanie vychádza na 15-20 eur za injekciu a sú myslím tri. Sterilizácia (kastrácia) stojí okolo 40 eur, podľa lekára. A to psík ešte nebol chorí, fintivky si priplatia k salónoch (my platíme 15 eur za kompletku- vytláčanie žliaz, kúpeľ, strihanie, nechty). Raz za tri mesiace.

3. Čas

Jasné, že peniaze nie sú všetko. Túžite po láske a radosti, ktorú pes prináša. A tej bude neúrekom. Ale je to živý tvor. Pre členov parlamentu opakujem: je to živý tvor. Chce sa hrať, túži po spoločnosti. Nenávidí samotu. Potrebuje sa socializovať. S inými ľuďmi ale aj inými psami. Ja som momentálne na materskej. Ale keď si spomeniem na čas, keď som chodila do zamestnania, musím uznať, že som tam trávila veľa času. Ak by sme mali psa vtedy, bol by sám. A nudil by sa. Nemal by ho kto učiť, kto sa s ním hrať. Viac by ničil nábytok. Psa treba naučiť „byť sám“. Jasné, že sa to dá, aj keď chodíte do roboty. Len s tým treba rátať. Je to jednoduchšie, pokiaľ sú ostatní členovia domácnosti rovnako nadšení myšlienkou psa , ako vy (a malé dieťa, ktoré vlastne chcelo najprv koň, môj chcel draka...živého). Napríklad taká tínedžerka. Ak nemá problém chodiť von x-krát denne, dávať žrať a učiť aport, je to neskutočná pomoc. Lepšie by bolo vyskúšať si to.

4. Vedomosti

Aj vy máte predstavu, že však čo...kúpime jeden pelech, nejaké granule, do predsiene dáme podložku na cikanie a ak cikne mimo dáme mu po zadku papučou. Na tretíkrát to už bude vedieť. Nie nebude. Nebude to stačiť a nebude to vedieť. Pes, najmä šteňa, sa vám bude pliesť pod nohy, škrabať sa na pohovku, kňučať pri posteli, lebo bude chcieť byť s vami. Lebo vás ľúbi. A nechápe ak vy jeho nie.

Nemyslite si, že ak mu do mláčky namočíte nos a dáte po zadku, porozumie, čo od neho chcete. Radšej si zožente dobrú knihu alebo preštudujte články na nete. A spýtajte sa niekoho, kto už psa má. Ten vám to podá asi najlepšie.

5. Pes bude po Vianociach

Najlepšie by bolo sadnúť si s vašou ratolesťou (áno nájdite si čas, inak vás to neskôr bude čertovsky mrzieť) a porozprávať sa o tom, že psík (ani morča, zajačik, rybička, kôň) nie je hračka a preto ho na Vianoce nemôže len tak „dostať“. Ale môže zasadnúť rodinná rada a na psíkovi sa môžete dohodnúť, ale zaobstaráte si ho po Vianociach. Najprv len „na skúšku“. Prezrite si stránky útulkov, vyberte si nejakého psíka (sú tam aj čistokrvný, aj šteniatka). Kontaktujte ich, dajte si poradiť. Spoznajte sa. Alebo choďte trebárs už 25.12. za mesto. Určite nejakého vyhodeného nájdete. Sledujte zauzlené sáčky a vrecia, čo sa čudne váľajú po ceste. V jednom takom bolo 5 šteniat. Tri zabilo auto. Dve prežili. Nakuknite do škatúľ pri kontajneroch (Kamarátka má čistokrvného buldočka, ibaže bez oka, asi mu ho obarili a keďže sa im s takou obarenou tvárou nepáčil, šupli ho ku kontajneru. Bez ošetrenia. Mal 8 týždňov.) Aj chovatelia dovolia, aby ste za psíkom najprv len nezáväzne prišli.

Nechcem vás odrádzať. Mať deti a psa je to najúžasnejšie, čo sa vám môže stať. Stačí, ak si uvedomíte, že budete spolu žiť a nie hrať v reklame. Tie idylické spoty sa tiež točia x-krát. Nečakajte zázrak. Buďte realista. Uchránite tak sklamania seba aj psíka. Vyberajte múdro. Ak máte pochybnosti, kúpte radšej psíka na baterky. Aj ten bude super.

Živý pes nie je darček. Pes je rodina. Užite si advent.

Michaela Ravaszová

Michaela Ravaszová

Bloger 
  • Počet článkov:  58
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Matka. Dvojnásobná. Po ukončení štúdia na bohosloveckej fakulte som sa venovala antropológii, lebo človek a jeho myslenie, konanie a správanie je pre mňa fascinujúce. Doktorát som získala z teologickej antropológie, pohľadu na dušu človeka. Môj život obohatil pobyt v Amerike aj semináre v Nemecku. teraz má môj život nový rozmer. Rodinu. Venujem sa deťom na vyučovaní besiedky, aj keď mám pocit, že sa toho viac učím ja od nich ako oni odo mňa. Angažujem sa v Matici slovenskej, lebo byť Slovenkou v Dunajskej Strede je niekedy ťažšie ako byť Slovenkou v zahraničí. Kategoricky však odmietam akékoľvek národnostné rozbroje. Mojim úsilím je navzájom sa zdieľať a tešiť zo svojej inakosti. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu