reklama

Prečo mám vianočné darčeky pokúpené už od augusta, alebo moje tajné predvianočné tipy

Dobre, musím sa priznať, že toto je tak trochu uletené, napriek tomu, že píšem o sebe. Viete, ja som vždy „tá poriadna“, dochvíľna, spoľahlivá. Ale predbehnúť vianočnými darčekmi ešte aj Mikulášov v Kauflande či Tescu? To je už moc

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Dobre, musím sa priznať, že toto je tak trochu uletené, napriek tomu, že píšem o sebe. Viete, ja som vždy „tá poriadna“, dochvíľna, spoľahlivá. Ak má môj manžel stretnutie o piatej, zásadne príde päť dvadsať. Ja prídem štyri štyridsaťpäť. Ak mi zadáte úlohu, ktorá má byť hotová do konca mesiaca, ešte v ten večer si nad to sadnem a do rána odovzdám v obale s ručne vyrobenými kvetmi zo stužiek...alebo niečo podobné. Ale predbehnúť vianočnými darčekmi ešte aj Mikulášov v Kauflande či Tescu? To je už moc.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Neplánovala som to. Aj keď, pravdu povediac, od kedy som manželka a matka, kupujem darčeky priebežne. Ak je niečo v akcii alebo za dobrú cenu a je to vhodné, tak to kúpim a odložím do krabice na vrch skrine s označením...vlastne bez označenia...ešte by náhodou niekomu napadlo nakuknúť do nej.

Kým som bola slobodná, brala som Vianoce dosť tragicky. Chcela som, aby sa každý v rodine tešil, aby dostali také dary, že zabudnú na všetko zlo, útrapy a budú sa len bezhranične usmievať. Aj keď bol rozpočet značne obmedzený, nakoniec mamka, tatko, bratčekovci, kamoška a pes vždy niečo dostali, aj keď ma to často obralo o značnú časť síl a radosti. Z časti aj preto, lebo s kamarátkou sme si darovali vždy niečo vyrobené. A to viete...byť originálna a kreatívna a vytvoriť niečo dychberúce je podstatne náročnejšie, ak tá vaša kamarátka len tak z pasie maľuje akvarely, veľkoplošné čelá za posteľ, prípadne vyrobí komodu. Prirátajúc k tomu stres z upratovania a vtedy ešte skúšok v škole...no jednoducho povedané : ok, ale vďaka Bohu, že sú Vianoce len raz v roku.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A potom som sa vydala. K mojej rodine, ktorá sa medzičasom tiež rozrástla, pribudla nová moja rodina, tá manželova, a pribudli susedia a potom naše deti a kamaráti našich detí a momentálne sme niekde pri čísle 32. Obdarovať 32 ľudí je nemysliteľné. A tak som musela niečo vykumštovať. Tu je môj návod, možno niekomu pomôže, niekto sa možno bude chytať za hlavu. Mne to pomáha. A pomáha to aj nášmu rozpočtu. (Len tak medzi rečou, prvé Vianoce nás stáli 750e a to sme nekupovali žiaden zájazd. Uznajte, že to nebol udržateľný model. Teraz sme múdrejší. Trochu.)

Takže, snažím sa riadiť týmto:

1. Čo vlastne chcem

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ujasnite si, o čom chcete, aby boli vaše Vianoce. Jasné, že o radosti a láske...ale...fakt? Ja si musím počas sviatkov každú druhú minútu hryznúť do jazyka, inak by som minimálne s polovicou rodiny neprehovorila aspoň do mája...teda oni so mnou. A tiež chcem, úplne povrchne a moderne a snobsky, aby sa môj syn mal čím po sviatkoch v škôlke pochváliť. Chcem mať aspoň pár svetielok s „teplou bielou“, aby sme si navodili pocit domova, pretože v reklame to tak hovorili. Samozrejme, že zabúdam na to, že pocit domova máme furt, pretože DOMOV máme, ale vlastne si to vôbec nevážim. Vôbec sa nechcem počas sviatkov ZASTAVIŤ a PREMÝŠĽAŤ a byť milá ku všetkým. Áno budem sa snažiť, ale ak mi znova majiteľ SUV bez decka, zato s pípenkou, zaberie parkovacie miesto vyhradené pre matky s deťmi (aj otcov s deťmi), tak mu znova poprajem plodné poobedie...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takže, ak chcete veľa drahých darčekov, robte prieskum, ak chcete rodinnú pohodu, stihnite čo najviac vecí pred Vianocami, najlepšie na začiatku adventu a kúpne si Lexaurin alebo niečo prírodné, alebo si zopakujte počty do desať, lebo mať pohodu keď sú všetci „vaši“ aj „jeho“ doma, je takmer nemožné. Nie je to v našej ľudskej prirodzenosti. Človek je tvor hádavý a nespokojný. Vďaka tomu sme sa vyvinuli a nebývame už v jaskyniach. Všetko má svoje pre a proti.

2. Finančný limit

Po Vianociach si zvyknem s nostalgiou zrátať, koľko nás „pohodička“ vyšla. Väčšinou si to číslo s úžasom zapamätám a nasledujúce Vianoce skrešem. Musím sa však priznať, že počas roka, ak sa teda niečo pritrafí, položky nezrátavam. Až niekedy v októbri si poprezerám, čo mám a podľa toho určím, koľko som ochotná ešte minúť. Pokúsim sa rozpočet neprekročiť a som spokojná. Lebo to naša domácnosť ustojí.

 Ak naozaj chcete a potrebujete siedmu verziu šikovného telefónu, ktorý dokáže milión vecí a dokonca sa s ním dá aj telefonovať, tak si naň vezmite hoci aj úver, ale buďte so svojim rozhodnutím spokojný. Ja som chcela minulý rok sušičku. Ale nakoniec som sama pred sebou uznala, že ju môžeme kúpiť aj vo februári, kedy iné výdavky nebudú. A náš rozpočet to prežije. Pomohlo mi aj zmierenie sa s myšlienkou, že nemusia všetci dostať rovnako. Ak manželov otec dostane brúsku za 120e neznamená to, že každý dar pre každého člena musí byť v rovnakej hodnote. Lebo moja mama sa poteší krému za 6,30.

3. Jeden darček stačí

Toto „zlaté“ pravidlo nemám z vlastnej hlavy. Vlastne ho poznám iba od vtedy, od kedy mám deti. Prišla by som na to aj vlastným sedliackym rozumom, ale uvádza to nejedna štúdia. Dieťa má väčšiu radosť, ak dostane jeden dar, ako keď k nemu dostane ďalších päť drobností. Tie ako keby znižovali hodnotu. Skvelý poznatok. Takže jeden. Ale celkom to teda nedodržíme, lebo dostane jeden od každého. Ešte, že k babkám ideme v rozličné dni. Tak má aspoň jeden na deň.

A pri deťoch si musím pripomínať ešte jednu vec- hocako zlaté je pyžamko, návlečky, papučky, topánky, plagáty, puzzle...hocičo...ak samo dieťa nepovie, že to chce, je zbytočné to kupovať, lebo TO NIE JE HRAČKA. A aj keď sa mi niečo zdá zlatučké, či extrémne potrebné (napr. masážny stroj pre mamu , aj keď ona fakt chce len ten spomínaný krém), nemám právo rozhodovať, čo sa má niekomu páčiť a čo nie. Ak niekto niečo chce, tak to vhodné je. Ja som narovinu mame povedala, že by som od nej chcela kuchynské utierky. Lebo pri sporáku trávim veľa času, lebo sa pri tom chcem potešiť pohľadom na pekný vzor. A čo na tom, že stoja 3e. Hodnota daru nevyjadruje hodnotu vzťahu. Mimochodom.

4. Hodnota daru nevyjadruje hodnotu vzťahu

Toto sa asi musím ešte naučiť. A aj moja široká rodina. Pravdepodobne si toto bremeno nesieme od dôb, kedy na dary nezvýšilo, alebo neboli „k mání“. A tak si teraz myslíme, že musíme našim blízkym dať vééľa. Osobne si myslím, že stále viac ocenia čas strávený s nami ako finančnú hodnotu. (O to viac ma mrzí, keď sa v parku pri domove dôchodcov rozprávame s tetami ...aj keby som chcela, tak sa rozhovoru s cudzími nevyhnem, lebo mám dve malé deti, jeden sa tam hrá a druhý sa sladko usmieva na všetky dámy...vždy sa niekto prihovorí) a už teraz ich bolí srdce, že aj na Vianoce budú tu. Spolu. Samé.

Nerozumiem tomu. Teda, kto vie, čo ma čaká, ale tiež chodíme na niektoré návštevy s vypätím síl, tiež nás stojí veľa energie zdvihnúť sa a niekam ísť. Veď konečne má človek aspoň deň voľna. Nechcem buzerovať, ale skúste porozmýšľať, či si nájdete hodinku na niekoho, koho ste rok nevideli, ale v detstve ste mu presedeli na kolenách hodiny....a vezmite aj deti...aby ste ich učili úcte. A aby ste nedopadli tak isto...osamelo.)

A hlavne...nemerajte lásku iných k vám darom, ktorý vám dali. Je to povrchné. Ak vám musia dokazovať lásku, aká je tá vaša k nim? Jasné, každej žene dobre padne, ak už tri mesiace jemne naznačuje, vzdychá a ochká, posiela mms obrázky napr. kabelky, po ktorej túži a jej milovaný jej ju nakoniec, keďže je vnímavý a záleží mu na nej, dá pod stromček.

Chcete byť ocenená? Za to všetko, čo robíte po celý rok? Jasné, že si to zaslúžite. Bez pochýb. Tak buďte k sebe dobrá v prvom rade vy sama a kabelku si choďte kúpiť. Že chcete, aby to ON vás ocenil? Vy sama najlepšie viete, čo všetko pre rodinu, partnera atď. robíte. Odmeňte sa. Ušetríte si tým sklamanie...vaše aj jeho. Že by frflal načo ste vyhodila toľko peňazí? Tak mu to nehovorte. Ak niečo chcete, tak si to kúpte. Rodina vás ĽÚBI. Nemusí vám to dokazovať. V prvom rade sa ľúbte vy sama a naučte sa byť k sebe dobrá.

S mužom si dary nedávame. Načo. On sa netrafí ani ja sa netrafím. Nie žeby sme sa nepoznali a nepočúvali, ale niekedy ani sami nevieme, čo chceme. A tak mu tento rok darujem tri metre červenej stuhy. A budeme spokojní obaja...keď deti zaspia.

5. Hand made nemusí byť moje hand made

Naši priatelia a dospeláci dostanú domáce džemy. Šípkový, tekvicový, jablkovo-hruškový. A domáce keksíky. Deti ručne šité hračky. Ale. Ja som na materskej. Moja pracovná doba je síce nepretržitá ale flexibilná. A tak som poooomaly všetko nachystala, kým môj syn mlátil do hrncov porozkladaných v kuchyni alebo sa váľal v látkach.

Skúste to. Oprášte staré vedomosti o uzlíkových náramkoch, ktoré ste ako o život vyrábali na strednej. Teraz sú náramky s menom či anjelikom či čímkoľvek in. Či vyhrabte recept po babke na domáce ovocné tyčinky a máte dar ako vyšitý.

 Ak však pracujete do večera, doma vás čaká druhá zmena a večer sa doplazíte do postele ani neviete ako, je nemysliteľné dať si za cieľ výrobu domáceho...čohokoľvek. Ale na nete, trhu, vianočných trhoch sa nájdu aj stánky s domácimi, ručne vyrobenými krasotinkami. A ak neviete čo dať svokre, verte, že také jahodové víno, či pre svokra klobásky môžu byť trefa do čierneho.

6. Recyklujem

Ja viem. Darované sa nedáva. Ale uznajte. Mám radšej v poličke opatrovať zápisník od mami len preto, že mi ho darovala (asi trinásty v poradí) a o pár rokov ho vyhodiť spolu s ďalšími vecami? Už ani nebudem vedieť odkiaľ sa tam vzal. Ale viem si predstaviť, že ho darujem Zuzke, ktorá mi už dvakrát spomenula, že by mala so sebou nosiť papier a pero a zapisovať si nápady. Raz by na ich základe vedela vydať knihu.

7. Maličkosť na záver, aby bol svet o trochu lepší

Nezabúdam sa dať ovanúť duchom Vianoc a urobiť „dobrý skutok“. Nemusí to byť nič okázalé ani dychvyrážajúce. Moja mama vždy nachystala jedno miesto pri stole pre „náhodného hosťa“, aby sa najedol. Neviem si predstaviť, že by som niekoho „náhodného“ vpustila do domu. Ale niečo urobiť môžem. Napríklad balík granúl pre útulok v okolí (Ale je potrebné sa informovať, aké používajú, hnačke z novej stravy sa nepotešia.). Alebo darovať šatstvo čo leží v skrini. Rozhodne to vyskúšajte. Možno máte ešte šaty po deťoch a mladá mamička v susednom vchode tŕpne, čo tým svojim oblečie. Možno máte 300 kusov zaváranín, ktoré už ani váš pes nechce a suseda by sa potešila. Ten pocit, je na nezaplatenie.

Nikomu nechcem dávať rady. Ale v dnešnom uponáhľanom svete sa každý nápad cení. Toto sú moje zlepšováky, vďaka ktorým mám Vianoce o trochu radšej a život trochu jednoduchší. Okrem toho som strávila čas s deťmi, keď sme tvorili pozdravy a tešila som sa z každej vyrobenej drobnosti, lebo mi to dávalo dobrý pocit (Teda, že aká som úžasná.).

A teším sa, ak pridáte svoje vianočné zlepšováky. Dajte mi o nich vedieť. Veď...musíme si pomáhať. Čochvíľa sú Vianoce J.

Michaela Ravaszová

Michaela Ravaszová

Bloger 
  • Počet článkov:  58
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Matka. Dvojnásobná. Po ukončení štúdia na bohosloveckej fakulte som sa venovala antropológii, lebo človek a jeho myslenie, konanie a správanie je pre mňa fascinujúce. Doktorát som získala z teologickej antropológie, pohľadu na dušu človeka. Môj život obohatil pobyt v Amerike aj semináre v Nemecku. teraz má môj život nový rozmer. Rodinu. Venujem sa deťom na vyučovaní besiedky, aj keď mám pocit, že sa toho viac učím ja od nich ako oni odo mňa. Angažujem sa v Matici slovenskej, lebo byť Slovenkou v Dunajskej Strede je niekedy ťažšie ako byť Slovenkou v zahraničí. Kategoricky však odmietam akékoľvek národnostné rozbroje. Mojim úsilím je navzájom sa zdieľať a tešiť zo svojej inakosti. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu