Kľudne ma označte za bigotnú kresťanku (poprosím evanjeličku, nie katolíčku). Kľudne ma za môj názor odsúďte, môžete tvrdiť, že som len zatrpknutá, že závidím, že si riešim svoj komlex, ale nedá mi nevyjadriť sa. Prechádzam sa po ulici a okolo mňa šľapka, šľapka, šľapka...
A pritom sa jedná určite o milé, vzdelané a príjemné mladé slečny aj zrelé dámy. Teda sa tak aspoň budeme tváriť, lebo mám pocit, že celková inteligencia spoločnosti klesá. Ale o tom inokedy.
Rozumiem tomu, že móda napreduje míľovými krokmi. Súhlasím s tým, že priniesla mnoho slobody a kreativity, možnosti prezentovať svoju osobnosť a osobitosť, ale niekedy je toho až moc.
Nie že by bol problém v móde, skôr nás ju nikto nenaučil používať. Od korzetov k páleniu podprseniek sa ženstvo dostalo tak rýchlo, že sme si tú slobodu nedokázali asi stráviť a osvojiť. A výsledok? No katastrofa.
Napríklad:
Legíny a džegíny a iné obtiahnuté íny sú fajn. Napríklad k predĺženým košeliam, sukniam ak ste tehotná alebo máte 3 roky. Alebo je zima a nahradíte nimi cégéčka pod riflami. Nepovažujem však za vhodné aby si niekto dal legíny k obyčajnému, klasicky dlhému, tričku. Môžete byť chudá ako chcete, aj tak budú z časti presvitať. Ja viem, že ono je to cieľ, aby vám pekne rysovaný zadoček rysovalo. Ale nechajte si to na doma pre partnera. A ak ste na love, vedzte, že je lepšie, ako parter dovidí aj vyššie, ako to riť.
Samostatnou kategóriou sú do legín napratané dámy, ktorým to vôbec nepristane a nevyzdvihuje to, čo má, naopak zvýrazní to, čo prednosťou dámy nie je . celulitídu, rozťahanú spodnú bielizeň, poprípade deformovanie vzoru tých akože gatí. To je zjavné najmä pri zvieracích vzoroch, kedy sa vzor stáva väčším než zviera, podľa ktorého ho vyrobili.
Biele šaty. Biele šaty sú famózne. Nie len keď ste nevesta. Rafinovaný strih ale aj ten jednoduchý, kvalitný materiál, paráda. S tým sa ale veľmi v meste nestretnete. Dnes som na prechádzke videla 8, slovom osem, mamičiek a tiet, čo mali oblečené biele šaty. Jedna jediná v nich vyzerala dobre. Pani v rokoch mala dlhšie viacvrstvové šaty, k nim jemné sandáliky a pritom to bola pani z vedľajšieho bloku, ktorá má 57 rokov a pracuje v potravinách. Má vkus. Zvyšok bol strach a hrôza.
Základné pravidlo by malo znieť: to, že si na seba niečo dokážete natiahnuť ešte neznamená, že vám to pristane. Krátka dĺžka šiat, príliš obtiahnuté, úplet čo zvýrazní každý záhyb...no celé zle. Hlavne, že sa dotyčné tvária ako majsterky sveta, listujú časopisy o móde ale nemusíte byť Wintourka na to, aby ste prevrátili oči.
Keď mi biela nesedí, tak si ju neoblečiem. Ani v prípade, že tie šaty vyzerali dobre na figuríne, boli vo výpredaji alebo som ich ulovila na čínskom trhu ako presnú kópiu svetovej značky.
Na koho chceme zapôsobiť, milé slečny a dámy? Na mužov? Tým, že vyzeráme ako z druhej ruky? Tým, že je na nás zakrytého tak málo, že už nie je po čom túžiť? Výhovorky typu: „Ale veď je teplo“ nepripúšťam. Teplo je aj tomu pánovi, čo skladá z nákladiaku autá pred salónom a oblečený je od hlavy po päty v predpísanom pracovnom úbore, len aby tie autá nepoškriabal a nezašpinil. Teplo je na operačke a napriek tomu tam nik nebehá s odhalenou. Hruďou.
Chcete, milé žienky, vytrieť zrak iným ženám? Tak to si najprv vyšportujte postavičku ako lusk, odkukajte, hoci do bodky nejaký look, na ktorý sa dá pozerať a, pre dobrotivého Boha, nepokladajte samé seba za neodolateľné. Lebo také nie ste. Žiadna z nás. Všetky sme skvelé, ale jer rozdiel medzi sebavedomím a šľapkizmom.
Veď sme také krásne, tak prečo sa tak spotvorujeme. Vážme si svoju hodnotu a nerobme zo seba vešiak na handry. zle sa na to pozerá.
