Michaela Ravaszová
Mrzí ma, že ste mali také Vianoce...
Mrzí ma, že ste mali také Vianoce...Mrzí ma, že ste nedostali veci, čo ste chceli. Mrzí ma, že ste nemali kam ujsť. Mrzí ma, že ste boli osamotení.
Matka. Dvojnásobná. Po ukončení štúdia na bohosloveckej fakulte som sa venovala antropológii, lebo človek a jeho myslenie, konanie a správanie je pre mňa fascinujúce. Doktorát som získala z teologickej antropológie, pohľadu na dušu človeka. Môj život obohatil pobyt v Amerike aj semináre v Nemecku. teraz má môj život nový rozmer. Rodinu. Venujem sa deťom na vyučovaní besiedky, aj keď mám pocit, že sa toho viac učím ja od nich ako oni odo mňa. Angažujem sa v Matici slovenskej, lebo byť Slovenkou v Dunajskej Strede je niekedy ťažšie ako byť Slovenkou v zahraničí. Kategoricky však odmietam akékoľvek národnostné rozbroje. Mojim úsilím je navzájom sa zdieľať a tešiť zo svojej inakosti. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Mrzí ma, že ste mali také Vianoce...Mrzí ma, že ste nedostali veci, čo ste chceli. Mrzí ma, že ste nemali kam ujsť. Mrzí ma, že ste boli osamotení.
Ženy menia svet. Ženy sú plnohodnotné. Ženy sú sebestačné. Toto nie je porovnávanie, neznamená to, že muži nie. Toto je pravda, ktorú by si ženy mali opakovať. Samy pre seba, aj jedna druhej.
Chcem si vpohode prečítať článok a odrazu reklama. Horoskop. Kedy nájdeš konečne lásku svojho života. Iksknem a rolujem nižšie.
Existujú ľudia, ktorý mi so zvýšením srdečnej aktivity a stavom nas...rdenosti pomáhajú. Ani sa nemusia veľmi snažiť. Stačí nevinná poznámka. Najradšej mám túto: Nemáš doma deti? Aspoň si odpočinieš.
Tento sen mi prišiel veľmi vhod. Práve teraz. Znova opletačky s nastávajúcim. Exmanželom. Znova žalúdočné kŕče.
V škôlke sa o to postarali za mňa. Keď sme doma, niečo si pripravíme, podľa toho, čo máme aktuálne v chladničke a na čo máme aktuálne chuť. Čo však mám pripraviť tomu môjmu malému drakovi na desiatu? Kedy ju budem robiť?
A je to tu. Vytiahnite si vreckovku, alebo odkrúťte kus toaletného papiera a od srdca sa vyplačte. Od radosti a hrdosti, že to malé škvŕňa, o ktoré sa staráte a chránite ho ako oko v hlave, ide o dva týždne do školy a bude PRVÁK.
Cestovali sme vlakom. Len ja a moji malí draci vo veku 6 a 2 rokov. Smer Trenčianske Teplice. Tu sú naše tipy na výlet a pobyt. Nie iba pre samy mamy ale aj pre rodinu, pre celé klany. Na toto miesto budete dlho spomínať.
Som zúfalá. Nie tak normálne zúfalá ako po iné dni na materskej, kedy rozmýšľam prečo nie som lepšou manželkou, matkou a dcérou...asi mám fakt veľa voľného času, keď rozmýšľam o takýchto veciach...som zúfalá, neviem kam z konopy.
Blížia sa sviatky, ktoré majú zvláštnu moc. Nútime deti, aby písali list Ježiškovi, aby sme vedeli čo ich poteší. Až raz prídu TIE Vianoce a na zozname bude PES.
Dobre, musím sa priznať, že toto je tak trochu uletené, napriek tomu, že píšem o sebe. Viete, ja som vždy „tá poriadna“, dochvíľna, spoľahlivá. Ale predbehnúť vianočnými darčekmi ešte aj Mikulášov v Kauflande či Tescu? To je už moc
So začiatkom školského roka sa na nás zosype aj množstvo krúžkov, tréningov, aktivít. Veď vďaka Bohu, že si je z čoho vyberať. Ale ako? Ako prihlásiť dieťa, škôlkára či školáka na kurz? Je to vôbec správne?
Kľudne ma označte za bigotnú kresťanku (poprosím evanjeličku, nie katolíčku). Kľudne ma za môj názor odsúďte...ale nedá mi nevyjadriť sa. Prechádzam sa po ulici a okolo mňa šľapka, šľapka, šľapka...
Ja nemôžem byť olympionikom. Vlastne žiadnym športovcom. Nie kvôli tomu, že s mojou váhou by som mohla byť tak vzpieračka či guliarka, ale preto, že mi chýba pevná vôľa a vytrvalosť.
Viete čo, milé ženy... naprd je nám emancipácia. Keby sme žili pred x rokmi, tak by sme niečo ako: „v manželstve som nešťastná“ ani neriešili.
Ako sa okolo seba pozerám, tak sa pozerám...a nestačím sa diviť. Ženy milé, nech nás hanba fackuje. Zamýšľame sa mi niekedy nad tým, či to, čo konáme, je...ako to povedať...dobré?
Momentálne nemám na mysli mimovládnu organizáciu, ktorá sa venuje práci s deťmi v detských domovoch. Mám na mysli niečo oveľa prozaickejšie. Niekoho. Predavačky.
Moje pevné rozhodnutia a nadšenie z vyriešenej situácie sa začalo postupne vytrácať. Už som v aute sedela 20 minút a Tomi nikde. Prezvonila som ho a nič.
Tak veľmi som sa potrebovala s niekým porozprávať. Tak veľmi som potrebovala radu, až som siahla na dno svojich možností a spýtala som sa mamy.
Tomi sa vrátil z týždňovky unavený ako vždy. Veď jasné, nechodí tam na prázdniny. Tvrdo maká, furt ho buzerujú, na jedného rozumného tam pripadá 5 debilov. Teda taká normálna slovenská veľkofirma.