či to slúži na dobro, či to niečo buduje? Alebo je dôležitejšie, či sme pekné, ako pri xy činnosti vyzeráme, či sa pri tom môžeme odfotiť a dať na FB, Insta, či nás za našu prácu niekto pochváli?
Som vydatá už pár rokov a momentálne máme asi ďalšiu krízu. Všetko súvisí s nedostatkom pochopenia jedného pre toho druhého a enormným nedostatkom času. A tak keď som zase raz štekala po manželovi, že trávi viac času s kamošmi ako s vlastnými synmi, zakončil môj výstup slovami: „A ty si vôbec vieš predstaviť aká si hnusná keď takto vystrájaš? Nevieš sa správať normálne?“
No super. Tak ešte ja som tá zlá. S hlavou v smútku a s oslzeným vankúšom v náručí som upadala do sebaľútosti. Ach ako som si len ja, úžasná, pokazila život vydajom za tohto trtka. Rozvediem sa....no a čo potom. Nevedela som kam z konopy. Pri hľadaní odpovede som si otvorila Bibliu. Ok. Ak sa mám správať normálne, najprv musím zistiť, čo je to to normálne. A tak som sa rozhodla prečítať si časť s názvom „Chvála súcej ženy“. Je to v Prísloviach.
Snáď na mňa z tisíc rokov zbieraných výpovedí, ktoré pravdepodobne spísali muži (veď kde by ženy pre všetkých tých povinnostiach na to vzali čas), zavanie trochu osvietenia.
Ja to síce poznám trochu inak, ale ekumenický preklad uvádza toto:
Chvála statočnej ženy
10 Kto nájde ženu statočnú? Je omnoho cennejšia než perly. 11 Srdce jej muža jej dôveruje, nebude mu chýbať zisk. 12 Hospodári mu dobre, nie zle, po celý svoj život. 13 Dbá o dostatok vlny a ľanu, vlastnými rukami s chuťou pracuje. 14 Podobá sa lodiam kupcov, svoj chlieb priváža zďaleka. 15 Vstáva ešte za noci, aby dala pokrm svojmu domu a príkazy svojim slúžkam. 16 Vyhliadne si pole a kúpi ho, z ovocia svojich rúk vysádza vinicu. 17 Bedrá si silou opáše a posilní si ramená. 18 Okusuje, aké dobré je jej počínanie, jej lampa v noci nezhasína. 19 Jej ruky siahajú po praslici, jej dlane sa chopia vretena. 20 Svoju dlaň otvára chudobnému a k núdznemu svoje ruky vystiera. 21 Nebojí sa o svoj dom, keď sneží, lebo všetci v dome majú po dva odevy. 22 Narobila si prikrývky, jej odev je z jemného ľanu a purpuru. 23 Jej manžel je známy v bránach, keď zasadá so staršími krajiny. 24 Vyrába a predáva plátno, kupcom dodáva opasky. 25 Sila a dôstojnosť sú jej odevom, s úsmevom sa díva na nastávajúci deň. 26 Ústa otvára v múdrosti a na jazyku má láskavé poučenie. 27 Dozerá Hebr. sloveso cófijja je asi narážka na gr. sofia = múdrosť na chod domácnosti a neje z chleba povaľačov. 28 Keď vstanú jej synovia, blahorečia jej, aj jej muž ju zahŕňa pochvalou: 29 Statočne si vedú mnohé ženy, ale ty ich všetky predstihneš! 30 Pôvab je klamlivý a krása prchavá, ale žena, čo má bázeň pred Hospodinom, zasluhuje si chválu. 31 Dajte jej z ovocia jej rúk, nech ju chvália v bránach jej skutky!
A zase sme pri tom, že žena má robiť všetko, usmievať a byť milá...a hlavne nič nechcieť. Som však ochotná vzdať sa na 5 minút pobúrenia, emancipácie a tvrdohlavosti. Ten text má niečo doseba.
A to odhliadnuc od toho, či nám na krku visí nejaký muž, alebo nie. Mali by sme byť „súce“ tak sami pre seba.
Lebo súca žena je pracovitá, milá, plná radosti a energie. Dáva, aj keď nemá záruku, že sa jej niečo dostane späť. A tak je súcou vlastne každá, ktorá sa dennodenne stará o rodinu...a, medzi nami,...nie vždy to niekto ocení. Hlavne o deti sa staráme s úsmevom na tvári a problémy, často veľmi zložité, skrývame za masku kreatívnej, usmievavej maminky.
Na rozdiel od krásy, súca, statočná žena svoju hodnotu nestráca. Občas stretávam také ženy, z ktorých vyslovene sála nejaká múdrosť, milota. Hneď by som sa ich spýtala na radu do života.
A podľa toho textu je súca žena sporovlivá, nemíňa keď netreba (a niekedy fakt ne-tre-ba) aj z ničoho dokáže urobiť niečo. A tak je to chválou na ženy, ktoré napríklad na materskej dokážu po nociach šiť, háčkovať, piecť a ponúkať svoje výrobky, len aby doniesli do domácnosti 10-20 eur navyše. Zároveň však majú vždy na rozdávanie a neštítia sa prispieť 50 centov do zbierky na Deň narcisov, či požičať susedke na nájomné, aj keď si o nej myslia svoje a len im je ľúto tých jej detí.
Ťažký život máme my ženy. Chceme sa páčiť, chceme mať poriadok, dobre vychované deti, reprezentatívneho manžela. Ale mali by sme začať od seba. Byť milé, držať kasu, byť starostlivé, energické a podnikavé. A ak niečo z toho nejde, nebáť sa požiadať o pomoc. Lebo na toto všetko treba silu. Biblia silu odvodzuje od viery v Boha. Podľa mňa to platí. Ale či už veríte alebo nie, vedzte, že žena dokáže všetko na svete.
A tak si myslím, že každá žena je súca, len situácie z nás robia bosorky, fúrie, kamenné dámy a vyšťavené citróny. Asi je dôležité nájsť svoju rovnováhu, byť hrdá na to kto som, čo mám, nehanbiť sa a neponižovať. A hlavne nezávidieť si, lebo nie je nič odpornejšie ako keď jedna žena závidí druhej, osočuje ju a podráža jej nohy.
Vyhlasujem zajtrajšok za deň „súcich žien“. Nech nám úsmev, energia a sporovlivosť vydrží...pre začiatok aspoň do polnoci.
