Úsmev ako dar

Autor: Michaela Ravaszová | 26.6.2016 o 22:23 | Karma článku: 4,07 | Prečítané:  527x

Momentálne nemám na mysli mimovládnu organizáciu, ktorá sa venuje práci s deťmi v detských domovoch. Mám na mysli niečo oveľa prozaickejšie. Niekoho. Predavačky.

Nemôžem za to, ale vytáča ma do nepríčetnosti pohľad kyslej uhorky, keď ja mám potrebu...no dobre, možno nie vždy potrebu, niekedy iba túžbu, minúť peniaze. A je mi veľmi ľúto, že som si na to vybrala prevádzku, v ktorej pracuje držiteľka pohľadu kyslej uhorky.

Takže takto.

Možno sme si niektorí všimli, že tu máme demokraciu. (Teda to aspoň tvrdíme, ale o tom niekedy inokedy.) Tým sa otvoril aj trh pre živnostnícku činnosť podnikavcov. Na trh môže prísť takmer hocikto (ak zoženie dostatočný kapitál) a s takmer hocičím. Prísť môže hocikto, ale udržať sa, v tom je ten fígeľ. Poznám pár priestorov na prenájom, ktoré striedajú nájomcov a zariadenie častejšie, ako môj syn pyžamko v škôlke.

Na trhu sa nedokážu udržať. Nezrátajú si výdavky a nepracujú na príjmoch. A pri zháňaní príjmov je dôležitý kto? No zákazník. A asi ťažko sa vrátite do obchodu, v ktorom sedí pipina s telefónom pri uchu, či pani po expirácii...hlavne obe ignorujúce kúpischopného alebo potencionálneho no práve len obkukujúceho zákazníka.

A tak by bolo na mieste sa trochu usmiať, byť prívetivý, prívetivá, keď nie od prirodzenosti, tak aspoň kvôli percentám z predaja.

Počkať. Rozmýšľam. No nie je asi celkom pravda.

Po prvé: niekedy je zákazník taká trúba, že sa na neho usmievať nedá.

Po druhé: obchody určite nezatvárajú preto, že sú predavačky nepríjemné. Jedna taká buchta sedí u nás v Jednote a je tam dlhšie ako Granados vo väzení (teda to čo reálne odsedel, nie čo pre neho žiadali, lebo 385000 rokov je veľa aj na Jednotu). Je tam ona a je tam aj Jednota a asi aj naveky bude.

Vlastne som došla k záveru, že zákazníka a jeho túžbu, či potrebu niečo kúpiť prívetivá predavačka neovplyvní. Ale ovplyvní jeho deň. Ak niekto nemá dar prívetivosti, nech robí na exekútorskom úrade, nie v službách. A pokiaľ som dotyčnej nezjedla obed a nepretiahla muža, tak nemá dôvod zazerať. Tiež som robila v službách. Tiež mi išli všetci na nervy. Ale...usmievala som sa. V Amerike sa usmieva každý (aj keď za chrbtom vás aspoň pätina ohovorí). A určite tam prežije viac mikropodnikateľov, ako tu u nás.

Toľko zamyslenie na dnešný večer.

Aké sú vaše skúsenosti?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?