Byť na seba hrdá...to sa treba naučiť

Autor: Michaela Ravaszová | 18.2.2016 o 23:30 | Karma článku: 7,25 | Prečítané:  697x

A za čo si sa dnes pochválila, pochválil ty? Deň sa začal všedne. Spím si na pohovke, je 7:17. Manžel ma budí rozospatým nepríjemným hlasom: „Prečo spíš tu?“.

Hlavou mi blysne asi desať sprostých odpovedí, ale  v duchu nad tým len mávnem rukou. Pozriem na syna vedľa mňa. Akoby zázrakom spí. Alebo spí skôr preto, lebo od druhej do pol šiestej plakal. Teraz by som najradšej plakala ja. Narýchlo sa oblečiem, odlifrujem  staršieho do škôlky. Po návrate zisťujem, že muž sedí za počítačom. Je hladný. Mne sa v hlave krútia kolieska selfmenežmentu, pretože treba dať prať, nakŕmiť dieťa, dať ho do čistého a ísť na odbery k lekárovi a medzičasom dať mužovi jesť.
No a čo spravím, ak sa pokaká. Syn, nie muž. Zmeškáme. Kedy budem vysávať? A doma nič  nemáme. Poobede príde nejaká návšteva. Čižmy mám v oprave, v druhých kilometer do nemocnice nezvládnem a potom už mám len tenisky. Ale rifle mi padajú zo zadku. Nie preto, že som schudla, ale preto, že sú z číňáku. Môj muž kupuje zásadne značkové, ja nie, lebo z niečoho treba platiť aj úver. Aha. A máme z čoho zaplatiť tento mesiac? Asi mi praskne hlava.
Je desať hodín. Kráčam v ústrety nemocnici. Doma sa perie, muž je nasýtený. Dieťa v kočíku spí. Najedené a čisté. No nie som ja super žena? Som.
A kto to ocení? Nikto. Ani ja sama nie. A to je kameň úrazu. 
Ženy sa podľa mňa delia do troch kategórií. Rozmaznané cieľavedomé ropuchy. Myslia si, že zožrali všetku múdrosť sveta, že sú najkrajšie, najvtipnejšie, najmúdrejšie. Je ich dosť, ale našťastie nie priveľa, väčšina žien sa rodí inteligentná.
Druhá skupina je enormne veľká. Prežívajúce madony. Postarajú sa o každého- deti, muža, rodičov. Snažia sa každému vyhovieť, počnúc šéfom, dcériným psom končiac. Sú neustále v pohybe, lebo vždy niečo treba.  Urobiť, vybaviť, navariť, naučiť, kráčať s dobou, mať sex, tromfnúť susedu. A pritom len prežívajú. Zo dňa na deň. A svoje sny zatláčajú do najtajnejších zaprášených komôrok.  Časť z nich po nociach plače nad svojou nedokonalosťou do vankúša. Časť rezignovala. Ja plačem.
A potom je tu tretia skupina. Nie je to priamo ohrozený druh, ale jedincov je stále málo. Sem patria ženy, ktoré poznajú svoju hodnotu. Nie, nedá sa povedať, že by boli so sebou spokojné. Stále je čo robiť a nad čím premýšľať, ale ich to rozvíja. Veď aj pád na hubu je pohybom vpred. Tieto ženy našli svoju rovnováhu. Ale nie je to stav. Je to neustály pohyb. Ale s pevnou pôdou pod nohami. Uvedomenie si, že žena nemusí dokázať, stihnúť ani vyriešiť všetko. Aj keď, povedzme si otvorene, že dokáže, stihne a vyrieši.
Pár takých žien okolo seba mám a snažím sa od nich učiť. Tak napríklad moja mama. Väčšinou mi lezie na nevy. Určite aj ja jej. Ale pri pohľade z iného uhla zisťujem, že tie životné skúsenosti fakt stoja za to. Volá mi, aby mi opísala svoje pokroky na počítači. Poslala mail. Síce na zlú adresu, ale dala to. No nie je skvelá. A ako sa tešila. A ja sa zo svojich víťazstiev... povedzme nad samou sebou...neteším. 
Do týchto mojich myšlienok mi volá kamarát, čo robí synovi poistku. Potrebuje naše rodné čísla. Vraj ak môžem nech u ich behom dňa pošlem. Zfleku mu nadiktujem rodné čísla celej rodiny. No nie som ja dnes úplne skvelá? Som. A aj každý iný deň.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?