Radostné očakávanie II.- Cukrovkový boj na Antolskej

Autor: Michaela Ravaszová | 10.2.2016 o 13:56 | Karma článku: 5,45 | Prečítané:  658x

Nový život. Podľa môjho názoru je to ten najväčší zázrak, aký mohol Pán Boh vymyslieť. Po hodinách bolestí odrazu držíte v rukách dieťa. Nového celého človeka. Čarovné. Končí sa prvá etapa strachu a nastupuje tá druhá.

Ale pekne po poriadku.
Toto tehotenstvo vôbec nebolo bezproblémové, ale, našťastie, nebol to ani koniec sveta. Počas pobytov v nemocnici som sa stretla so zložitejšími, vyčerpávajúcejšími bojmi, než bol ten môj. Klobúk dole pred vami, milé dámy.
Tehotenstvo, to bola samá kontrola, samé vyšetrenie. Ale o tom som už písala. Napriek diéte sa mi nedarilo udržať cukrovku pod kontrolou. A čo bolo horšie, asi to nie je len gestačný diabetes, ale normálna dvojka. Vraj, ak bude všetko v poriadku, tak môžem vydržať aj 15 rokov na pol tabletke denne. Ale zatiaľ, počas tehotenstva, si musím dávkovať inzulín. Perom. Nepíše, pichá. No, aspoň nejaký vpich počas tohto rizikového tehotenstva. 
Ešteže materská začína pred pôrodom, teda ak sa to stihne, lebo posledný mesiac som minula asi 70 eur pri cestovaní za vyšetreniami. A strávila nekonečné hodiny čakaním. Mala som čas preštudovať mamičkovské časopisy aj mienkotvorný bulvár. To ma priviedlo k dvom zisteniam. Po prvé- reklama v periodikách určených pre nastávajúcich rodičov vo vás vzbudí pocit, že ak to či ono nekúpite, nie ste dobrým rodičom. A vy predsa chcete byť dobrými rodičmi. A tak kupujeme. Predražené kočíky (tiež taký vlastním), hojdačky, skákadlá, hopsadlá, antistresové cumlíky (pre deti, keby vyrobili pre dospelých, išli by nadračku), šatôčky, ktoré neoblečiete vrchom ani spodkom a značkové čiapočky, ktoré majú toľko švov, že dieťaťu neviete polohovať hlavičku tak, aby ho to neotlačilo. A skúste dobre spať, ak vás niečo tlačí. A matka vám len strčí antistres cumel. Hlavne, že je uzlíček značkový a v značkovom kočíku.
A po druhé- viem, že mnohí sa urazia, ale ľuďom, čo čítajú niektoré nemenované bulvárne plátky, by mali odobrať volebné právo. Fakt sa z toho hlúpne.
Konečne nastal deň D. Teda P. Pôrodu. V pondelok ma z poradne už nepustili domov. 38 týždeň už skončil, bábo je veľké, ja mám cukrovku, musí ísť von. V utorok ráno dostávam zázračnú tabletku. Nie je na zapitie. A ide sa na pôrodnú sálu. Ešte vysmiatu ma pošlú na prípravu a o hodinu už chcem rozhrýzť posteľ, na ktorej budem rodiť. Po dvoch hodinách bolestí zisťujem, že posteľ je členom Transformers, pretože behom chvíle sa z nej stáva pôrodný stôl. Lekári sú skvelí, sestričky trpezlivé. Rodíme tri, ale vôbec sa nevidíme ani nerušíme. Teda ja dosť kričím, ale samú seba neruším. Možno doktora. 
Pre tú moju cukrovku hrozilo, že aj syn bude mať problémy. Preto som povinne rodila tam, kde vedia čo robiť. V nemocnici Sv. Cyrila a Metoda na Antolskej v Bratislave. Môžem vám ju len odporučiť. Netreba si však predstavovať, že ma nosili na rukách. Ale...
Ak viete, že môže nastať problém, chcete aby bol pri vás niekto, kto vie čo robiť. A oni vedeli. Synčeka mi po pôrode priložili, nepýtali sa, či mám špeciálne požiadavky. Urobili to automaticky. Nič, o čom treba diskutovať. Kontrakcie som predýchavala štvornožky na posteli a nenútili ma ľahnúť si, aj keď pri mne stála sestrička, lebo sa bála, že spadnem. Keď malého zobrali, lekár, mimochodom určite rodina nejakého antického boha, sa pýta, či mám pri sebe mobil a či mi má malého odfotiť. Pochopíte to? Ani som nevedela ako sa volá, nedostal žiadne „všimné“. Bol len...skvelý. A sestrička, čo mi pomáhala tlačiť, mi povedala, že skočí pohľadať môjho manžela, ktorý už hodinu blúdil po nemocnici, lebo ja som už nebola schopná telefonovať a on nevedel, kde som. Synáčik mal 4720g a ne0d ho chceli zapísať do škôlky. No nemilujte taký personál. 
„Vegetila“ som na posteli dlho. Kým stiekla infúzia a vytlačili zo mňa zvyšky. Ale aspoň som si mohla hrkútať s manželom. A potom prišiel doktor. Nový. Predstavil sa a stručne a jasne mi vysvetlil, že synáčik má hypoglykémiu, odnesú ho na Novorodeneckú kliniku M. Rusnáka, na 6.poschodie. Keď sa pozviecham, môžem za ním prísť, ale budem na inom oddelení. Bola som vďačná, že mi to vysvetlil. Bolo to upokojujúce. Ale aj tak mi vyhŕkli slzy. Len nech nie je diabetik. Nech je to zdravé veľké bábo. Aj keď začína život s infúziou v hlavičke aj brušku.    

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?