Kojím, kojíš, kojíme...spoločnosti vadíme?

Autor: Michaela Ravaszová | 10.12.2012 o 23:10 | (upravené 10.12.2012 o 23:19) Karma článku: 11,42 | Prečítané:  2246x

Odkedy sa mi narodil syn, každá známa (a dokonca aj poniektorí muži) mi pri stretnutí položila ako druhú alebo tretiu otázku, či ešte kojím. Na jednej strane je to dosť osobná otázka a ... nič im do toho nie je. Na strane druhej ma však teší, že toľko ľudí sa raduje so mnou, že môžem syna kŕmiť tou najvhodnejšou stravou, budovať jeho imunitu, zabezpečovať správny rast a silu. Kojeniu sa dnes pripisuje  veľký význam. Našťastie. Tejto téme sa venovali hodiny a hodiny v poradni a kurze pre mamičky, v nemocnici po pôrode, pýta sa ma na to detská lekárka pri každej kontrole. A ja odpovedá iba: Áno, ešte kojím. Všetci spokojne kyvkajú hlavou a dôrazne mi pripomínajú, že to nie je samozrejmosť, aby som aj po 5 mesiacoch stále mala mlieko. Áno, ja viem. Som rada a veľmi si to vážim. Napriek tomu mám stále zvláštny pocit, že to kojenie nie je celkom spoločensky... povedzme... želané.

 

Napriek vynaloženiu značného matematického a organizačného úsilia, sa mi nie vždy podarí vystihnúť správny čas, kedy sa pobrať z prechádzky domov, aby sa syn mohol kľudne napapkať v domácom prostredí. V lete to bolo jednoduchšie. Našla som si lavičku niekde v ústraní a ...mňam mňam. Ale už je zima, sneh. Som nútená vyhľadávať kaviarne (také, do ktorých sa dostanem aj s kočíkom) alebo nákupné centrá, aby sa malý mohol najesť v teple a aby som ho mohla v teple prebaliť (lebo papanie a kakanie sú v jeho prípade nerozluční spojenci).

A tak sedím pri kávičke a kojím. A ľudia a nepozerajú. Nepozerajú sa však tak okato, až je to nepríjemné. Vo vzduchu sa vznáša informácia, že niečo nie je tak ako má byť, niečo je mimo normálneho diania. No áno, deje sa niečo nezvyčajné- mám odhalený prsník (veľa z neho nevidno, ale všetci tušia, že tam je).

Určite by bolo nepríjemnejšie, ak by na mňa niekto civel (asi by som mala nutkatie ohlásiť takého úchyla na polícii). Ale verte mi, je oveľa prirodzenejšie krátko zavadiť pohľadom aj o kojacu ženu, pousmiať sa, že aké je to skvelé, že to bábo papká a pokračovať v ľubovoľnej bohumilej činnosti, ako keď až ku kostiam cítite, že si ten človek pri vedľajšom stole v duchu šepká: „Len sa nepozri, len sa nepozri, len sa nepozri...“

A keď sme už tak nadšene zapálení za kojenie, naozaj nechápem, prečo napr. v obchodoch s detským oblečením, hračkami nenájde mamička stoličku a 2 metre štvorcové, kam by sa v kľude s kočíkom, kabátom, svetrom, kričiacim dieťaťom, plienkou a prsníkom mohla na chvíľočku zložiť. Nech mi ani jeden hyper-super-ultra-market nehovorí, že pri oddelení s podbradníkmi a plienkami sa tie 2 metre štvorcové nenájdu.

Je fajn ak sa nechávame vzdelávať, prijímame múdre myšlienky, ale bolo by fajn, keby sme podľa toho aj žili. Všetci vieme, že kojiť je najlepší spôsob výživy dieťaťa. Preto sa nebojme kojacich matiek a pokiaľ máme na to možnosť, vytvorme aspoň kútik, kde by bolo možné hladnému drobcovi pomôcť v núdzi.

Toľko z môjho pozorovania – musím ísť kojiť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?