reklama

všetko závisí od uhla pohľadu

Odrazu sa cítim stranená. Doteraz som frflala na všetky tie povinnosti, ktoré mám. Sťažovala som sa ako nestíham, aká som vyčerpaná, aký mám zlý život, ako ma všetci využívajú a ako ma nikto nemá rád. Nehovoriac o tom, že toto všetko sa prihodilo iba mne. Všetci naokolo sa majú skvelo, užívajú si život a tešia sa. Majú dobrú prácu, zariadený domov, v kolektíve sú obľúbení a väčšina k nim vzhliada ako k božstvu, alebo minimálne polobohovi, polobohyni.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

V tomto, rokmi overenom, systéme však nastala chyba. Je nedeľa večer. Sedím na pohodlnom malom gaučíku. Je starý, vhodný na vyhodenie, ale väčšia tenká perina, jeden ikeácky poťah a šikovné ruky mojej mamy z neho urobili mäkký, vkusný a hlavne pohodlný doplnok izby. Na kolenách mám spis, ktorý je už spracovaný aj keď ho potrebujem až v utorok. V tejto chvíli mi slúži iba na jedno- ako podložka pod notebook. Malý, moderný, drahý, za ktorý som neplatila ani cent a predsa ho používam výhradne ja (Niekedy má tá práca aj pozitíva). Spolu s poslednou kapitolou v knihe som dolúskala vrecúško slnečnicových semienok. Je ticho. Nemám čo robiť. A je mi dobre. Mohlo by mi byť lepšie, ale nič mi nechýba.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zoberme si to poporiadku. Ráno som sa sťažovala. Som vydatá, ale ešte stále nebývame vo svojom. Momentálne sa skôr ponášame na kočovných cigánov, pretože raz spíme u manželových a raz u mojich rodičov. Ani tu ani tam to nie je ideálne. Ale na iné riešenie momentálne nemáme prostriedky. Pred sebou tlačím brucho, kvôli ktorému ma bolí chrbát, opúchajú mi nohy a nemôžem poriadne jesť. Vďaka „skvelému“ nápadu pokračovať v štúdiu, nemám nárok na materskú. Naivne som si predstavovala, že veda je rovnako dôležitá ako stáť za pásom, alebo rokovať v parlamente. Ale nie. Žiaden TPP, žiadna materská a to ani ak vám pred menom aj za menom svieti titul. No čo už. Myšlienka, že so mnou jednajú ako so sociálnym prípadom z Luníku by bola znesiteľná, ak by mal manžel príjem. Ale nemá. Vo chvíli, keď som sa ja začala zamýšľať nad značkou kočíka, jemu nepredĺžili zmluvu. Takže ani vyhliadky do budúcnosti nevyzerajú z hľadiska financií ružovo. Budem sa musieť zamestnať. Plány s výchovou dieťaťa v najdôležitejšom období života, kedy sa formuje jeho osobnosť a vytváranie rodinného hniezda pre manželíka sa bude musieť presunúť na 17:30 hod až 22:00 (respektíve podľa zmeny v závode, lebo vďaka výberu vysokej školy sú moje vyhliadky na pracovné umiestnenie hodné vzdelania asi tak rovné nule). Napriek tomu, že muž nerobí, tak robí. Brigáduje, pomáha kamarátom, zháňa eurká ako sa dá. Pre mňa z toho vyplýva, že už druhý deň som ho nevidela. Takže suma sumárum- manželský život zle, rodina zle, domov zle, finančná istota zle, dieťa v zlej chvíli a to som obišla fakt, že nemám priateľov, spriaznenú dušu a ani ten pes pri mne neobsedí, aby som si kanisterapiou uvoľnila nazhromaždený stres.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tieto informácie sú faktami. Ale majú aj úplne iný význam, aký som im v rannej tehotenskej depresii bez muža prisúdila. Nebývame vo svojom. Aj obaja máme rodiny, ktoré sú napriek náročnej situácii ochotné uskromniť sa. Dávajú nám priestor. Nenadávajú, neopovrhujú nami, nepovažujú nás za nezodpovedných, lebo sme sa zobrali, urobili dieťa a pritom nemáme vlastné hniezdočko. Tešia sa na vnúča, vyvárajú a skôr im vadí ak viac času trávime u tej druhej rodine ako „doma“. O dva mesiace sa stanem matkou. Je úplne jedno, ako mi tento štát finančne pomôže, ako sa na mňa pozerajú rovesníci (teda že som asi nezodpovedná). Je úplne jedno, že nebudem ani dokonalá matka a ani dokonalá manželka. Možno sa zamestnám a nebudem stíhať variť. Možno sa nezamestnám a nebudem stíhať variť. Ale ja budem matka a môj manžel bude otec. Už nebudeme manželia, budeme rodina. Je pravda, že nemám veľmi perspektívne vzdelanie, ale roky som mohla študovať to, čo ma baví a ešte som za to dostávala štipendium. Skvelé. Teraz tu sedím sama. Môj muž čistí kurence. Pre kamaráta. A ja nemusím. Nemusím, lebo si to neželá. Nie preto, že by som bola neschopná, ani preto, že nechce byť so mnou ale viesť debaty nad odseknutými hlavami a poletujúcim perím s partiou, bez ženy. Ja som tehotná. Tým robím podľa môjho muža už dosť. Dávam rásť človeku. A aj tak má byť pre mňa kontakt s perím, krvou a hocičím, čo ma môže porezať, pri čom ma môže ešte viac rozbolieť chrbát alebo opuchnúť nohy tabu. Tak veľmi ma miluje môj manžel. Radšej je bezo mňa ako keby som mala trpieť väčším nepohodlím. A čo sa týka tých financií, tak je to stále znesiteľné, lebo máme čo jesť, máme strechu nad hlavou a dokonca aj na kofolku v parku, ktorú si vychutnávame asi s tuctom priateľov, ktorí sú ochotní prísť aj o polnoci a pomôcť s hocakou hlúposťou. To len ja to v mojej depresii nevidím.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vôbec nemám dôvod cítiť sa stratená. Jednoducho som si uvedomila, že mám skvelý život. Väčšina ľudí má skvelý život. Len sa na neho musí pozrieť s opačného brehu. Nie z toho, kde sa ľutuje, podceňuje a porovnáva s inými, ale z toho, kde vidieť veci jasne, možno trochu ružovo ale stále realistickejšie. Určite ich tak vidí aj ten pes čo leží na koberci a vyhýba sa hladkaniu. Nekomplikuje si život nadmerným rozmýšľaním berie veci také aké sú a vyťaží z nich maximum. Dokáže sa z nich tešiť. Aj ja sa teším. Je mi dobre. Dúfam, že na to do rána zase nezabudnem.

Michaela Ravaszová

Michaela Ravaszová

Bloger 
  • Počet článkov:  58
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Matka. Dvojnásobná. Po ukončení štúdia na bohosloveckej fakulte som sa venovala antropológii, lebo človek a jeho myslenie, konanie a správanie je pre mňa fascinujúce. Doktorát som získala z teologickej antropológie, pohľadu na dušu človeka. Môj život obohatil pobyt v Amerike aj semináre v Nemecku. teraz má môj život nový rozmer. Rodinu. Venujem sa deťom na vyučovaní besiedky, aj keď mám pocit, že sa toho viac učím ja od nich ako oni odo mňa. Angažujem sa v Matici slovenskej, lebo byť Slovenkou v Dunajskej Strede je niekedy ťažšie ako byť Slovenkou v zahraničí. Kategoricky však odmietam akékoľvek národnostné rozbroje. Mojim úsilím je navzájom sa zdieľať a tešiť zo svojej inakosti. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu